Narodil sa v obci Kulpín vo vtedajšej Juhoslávii, neskôr študoval na nemeckej škole a Nemeckej obchodnej akadémii v Novom Sade. Po dokončení štúdií pomáhal svojmu otcovi – staviteľovi. Práve tu získal vzťah k architektúre a projektovaniu, vďaka ktorému začal navrhovať vlastné stavebné konštrukcie a riešenia.

V roku 1887 odišiel do Budapešti a popri práci pre viacerých popredných staviteľov prišiel do kontaktu so Slovákmi a Slovenským spolkom, v ktorom sa mimoriadne angažoval. Neskôr zúročil svoje skúsenosti a založil vlastnú projektantskú a staviteľskú firmu, s ktorou pôsobil v Maďarsku a na Slovensku. Tu si našiel aj manželku – Annu Holcovú, a spoločne žili na rôznych miestach na Slovensku.

Milan Michal Harminc
Milan Michal Harminc. Zdroj: Wikimedia Commons

Profesionálne aktívny a staviteľsky činný bol až 65 rokov, pričom navrhol a postavil rôzne významné objekty v Martine, Ružomberku a Liptovskom Mikuláši. Stojí aj za mnohými monumentálnymi stavbami v Bratislave, kde v roku 1964 zomrel.

Začal palácom

Na hlavnom meste Slovenska sa podpísal viacerými realizáciami. Jednou z prvých, no zároveň najvýznamnejších stavieb podľa jeho návrhu je Palác Tatra Banky, v ktorom dnes sídli Ministerstvo kultúry SR. Masívny objekt vďaka klasicistickým a barokovým prvkom a dekorativizmu skutočne pripomína palác.

Najvýraznejším prvkom budovy je masívne priečelie nad vstupom, ktoré dozdobil sochár Ján Koniarek. Po vstupe do vnútorných priestorov sa návštevník ocitne vo vstupnej hale, ktorá ústi do otvorenej dvorany so strešným svetlíkom. Tieto priestory slúžili ako pracoviská banky, v suteréne sa nachádzali bankové trezory.

Palác Tatra banky
Palác Tatra banky

Priestory paláca mali multifunkčné využitie – v suteréne sa nachádzalo kino dozdobené secesnými prvkami, na prízemí bola časť prenajímateľná ako obchodné priestory a okrem kancelárií tu mali zamestnanci aj byty. V jednom z nich žil napríklad vtedajší riaditeľ Tatra Banky, brat Janka Jesenského Viliam s rodinou.

Pokračoval múzeom

Hoci v 20. rokoch 20. storočia v Bratislave začínal prevládať moderný, funkcionalistický prúd architektúry, Milan Michal Harminc vyhral architektonickú súťaž na výstavbu Českého zemědělského muzea s klasicistickým, monumentálnym návrhom. Údajne to bolo aj vďaka jeho dobrým vzťahom s Milanom Hodžom a Vavrom Šrobárom, iniciátorom stavby. Tí však po zhliadnutí iných súťažných projektov poprosili Harminca o prepracovanie návrhu. Budova múzea na nábreží Dunaja sa však napriek tomu považuje za prototyp rukopisu architektovej tvorby.

Typickým prvkom je dominantné priečelie, ktoré tu podopierajú dva polostĺpy. Na priečelí sa nachádzali – podobne ako na Paláci Tatra Banky – dekoračné prvky, konkrétne reliéf oráča s koňom. Poľnohospodárske a roľnícke dekorácie sa nachádzajú aj medzi oknami prvého a druhého podlažia a spolu mali dať budove národnú identitu, ktorá ju spájala s históriou a charakterom Slovákov.

Slovenské národné múzeum
Slovenské národné múzeum

Múzeum má tri podlažia, pričom po vstupe na prízemie sa návštevník ocitne v prednáškovej sále, ktorá pokračuje do kaviarne. Na druhom a treťom podlaží sa nachádza celkovo 26 sál určených pre rôzne expozície, nad nimi bola umiestnená knižnica. Priestory pod strechou slúžia ako sklady a depozitáre múzea.

Na dekoratívne prvky bol kladený dôraz aj v interiéri, a to najmä na neoantické stĺpy, polostĺpy, štíty a ďalšie články, ktoré ladia s exteriérom budovy. Ide o symetrický, monumentálny objekt, ktorý predstavuje vrchol Harmincovej tvorby. V 60. rokoch sa múzeum spojilo so Slovenským národným múzeom v Martine, ktorého budovu taktiež navrhol M. M. Harminc.

Pustil sa do odvážnej prestavby

Ďalším z jeho významných projektov bol Hotel Carlton Savoy z roku 1928, ktorý navrhol spojením, nadstavbou a rekonštrukciou viacerých budov vrátane hotelu U zeleného stromu, ktorý bol základom projektu.

Aj keď konštrukčné riešenie prepojenia viacerých stavieb do jedného celku bolo náročné, na výslednej podobe budovy to nie je vidieť. Harminc úspešne zakryl rozdielnu výšku jednotlivých podlaží a súvislou fasádou s vyrovnanými radmi okien vyvolal dojem jedného celku. Hotel sa delil do štyroch krídel, medzi ktorými sa nachádzajú dve nádvoria.

Hotel Carlton Savoy
Hotel Carlton Savoy

Dominantnými prvkami budovy sú nepochybne výrazná vstupná fasáda orientovaná na Hviezdoslavovo námestie a charakteristická vysoká strecha s nepravidelnými oknami. Na prelome 80. a 90. rokov bol hotel pre havarijný stav uzavretý a rekonštruovaný až do roku 2002, napriek tomu si zachoval celkovú podobu, ktorú architekt navrhol.

Navrhol kostol aj vily

V Bratislave po sebe zanechal aj viacero menších stavieb, ktoré nie sú také masívne a výrazné, no ukazujú profesionálny vývoj M.M. Harminca za 65 rokov kariéry. Pri návrhu komplexu viacerých budov pre evanjelickú cirkev v Bratislave využil vtedy moderné funkcionalistické prvky, vďaka ktorým má Evanjelický kostol na Legionárskej ulici čisté, rovné línie, a pomerne jednoduchý tehlový obklad vonkajšej fasády.

Harminc pri stavbe využil aj svoj obľúbený travertín, ktorým je obložený parter. V zadnej časti sa nachádza priestor pre organ a interiér presvetľujú vysoké, pravidelné okná, ktoré sú taktiež typickou črtou tvorby tohto architekta.

Hoci vily a honosné domy navrhoval najmä mimo Bratislavy, aj v hlavnom meste je možné nájsť aj pár príkladov rezidencií z jeho dielne. Navrhol napríklad vilu JUDr. Pavla Fábryho, advokáta, dediča Martinského pivovaru a predsedu viacerých spolkov. V honosnej vile na Godrovej 4 obklopenej rozľahlou záhradou dnes sídli Veľvyslanectvo Ruskej federácie.

Ruská ambasáda na Godrovej 4.
Ruská ambasáda na Godrovej 4.

Hoci nie vždy platí, že vysoká kvantita rovná sa vysokej kvalite, v prípade najaktívnejšieho slovenského architekta 20. storočia je tento výrok určite pravdivý. Milan Michal Harminc vo svojich takmer 300 dielach dokázal využiť široké spektrum štýlov a od klasicizmu a dekorativizmu prešiel vývojom až k modernému funkcionalizmu. Aj bez odborného vzdelania sa dokázal presadiť a svojimi monumentálnymi dielami sa navždy podpísal na dnešnej podobe Bratislavy.