Christian Ludwig vyrastal v dobe, keď v Bratislave dominovali tri národnosti – slovenská, nemecká a maďarská, čo malo vplyv na formovanie mesta. Narodil sa 26. marca 1901 do známej prešporskej evanjelickej rodiny, ktorá sa významne podieľala na rekonštrukcii Veľkého evanjelického kostola. Jeho mama Aurora bola katolíčka, otec Christian Karl evanjelik, ktorý obchodoval s vínom. Niekoľko generácií žila rodina v dome na Obchodnej ulici.
Najúspešnejšie roky
Architektúru začal študovať v Mníchove v roku 1925. Vo vzdelávaní vtedy prevládal konzervatívnejší postoj, čo sa odrazilo aj na jeho tvorbe. Do roku 1928 pôsobil v bratislavskom ateliéri Wimmer-Szonyi. Potom sa osamostatnil a úzko spolupracoval s architektom Augustínom Danielisom. Práve v Bratislave zažil najúspešnejšie roky, keď navrhol desiatky obytných a viaceré obchodné domy.
Patrí medzi ne napríklad aj rozľahlá budova na Palisádach, tzv. Lutherov dom. Vznikol v rokoch 1931 až 1932 podľa Ludwigovho projektu, na ktorom spolupracoval s Augustínom Danielisom. Päťposchodová budova je postavená v strohom funkcionalistickom štýle na mieste starej evanjelickej nemocnice. Na jej priečelí sú umiestnené reliéfy Martina Luthera, Filipa Melanchtona a viacerých významných bratislavských evanjelických osobností, ktoré zmajstroval sochár Alojz Rigele. Dnes v budove sídli Generálny biskupský úrad ECAV, Evanjelická diakonia, Ekumenická rada cirkví a ďalšie inštitúcie.
V tom istom období navrhol aj radnicu pre Prievoz, ktorý bol vtedy samostatnou dedinou. Dal ju postaviť bývalý starosta a notár obce Eduard Moller, keďže sa dovtedy s kolegami schádzal v krčme, kde mali prenajaté priestory. Radnica bola slávnostne daná do užívania v auguste roku 1932. Patrí medzi významné diela funkcionalistickej architektúry, ktorú zdobia diela sochára Alojza Rigeleho. Dodnes táto národná kultúrna pamiatka púta okoloidúcich súborom piatich reliéfov kosca, kočiša, murára, kováča a oráča na fasáde.
Bratislavské Chicago
Jeho najvýznamnejším dielom je nepochybne obchodný a obytný dom Manderla, ktorý všetci ľudovo prezývajú Manderlák. Budovu navrhli spolu s Christianom Ludwigom architekti Emerich Spitzer a Augustín Danielis. Pomenovaná je po bratislavskom podnikateľovi a mäsiarovi Rudolfovi Manderlovi, ktorý ju dal postaviť. Inšpiroval sa budovami v Chicagu a do centra Bratislavy priniesol závan Ameriky. Výstavbu Manderláku spolufinancoval vtedajší bratislavský advokát Dr. Artúr Wollner, ktorému po dokončení patrila polovica budovy.
Radnici sa tento nápad veľmi nepozdával. Na svoju dobu bol odvážny a vedenie mesta malo s pozemkom na rohu Laurinskej ulice a Námestia SNP iné plány. Zároveň sa obávali, či vysoký mrakodrap neskomplikuje situáciu na križovatke. Nie je známe, ako sa nakoniec Manderla dohodol s úradníkmi, ale stavbu sa mu nakoniec podarilo zrealizovať.
Architekti si kládli otázku, do akej miery využiť princípy modernej architektúry a do akej miery ostať verní tradícii. Vypracovali viacero riešení, pričom vyhralo to najkonzervatívnejšie. Koncom augusta 1934 sa začalo s jeho s výstavbou, ktorú realizovala stavebná firma Alexandra Feiglera a miestna pobočka viedenskej stavebnej spoločnosti Pittel & Brausewetter.
Bývať tu mohla elita
Po dokončení mala stavba na svoju dobu nevídaných 45 metrov a 11 poschodí. Jej konštrukciu tvorí železobetónový skelet, po piate poschodie osemosový, zvyšné sú štvorosové. Vežiak charakterizuje zdržanlivá puristická striedmosť a prvky funkcionalizmu. Jeho vysunutá časť je na štyroch pevných oceľovobetónových stĺpoch. Prízemie budovy tvorí moderné podlubie a zakrivená pasáž so vstupom do niekdajšieho vychýreného mäsiarstva. Budova má hladkú omietku a jej fasádu dopĺňajú lizény po celom objekte až nad úroveň strechy. Vytvárajú rámy, vďaka ktorým vznikla strešná nadstavba, na ktorej bol umiestnený stožiar a nadpis R. Manderla. Fasádu dotvárajú trojdielne okná, na prízemí si okoloidúci všimnú konštrukciu výkladov z antikoru či soklový múrik zo švédskeho granitu.
Vtedy najvyššia budova na Slovensku bola postavená expresne rýchlo. Mäsiarstvo privítalo prvých zákazníkov 6. mája 1935 a pred 2. svetovou vojnou bolo najväčšou a najmodernejšou predajňou v Bratislave. Obsluha hovorila tromi jazykmi a v podzemí sa nachádzali rozsiahle priestory, ktoré slúžili ako sklady. Na prvom poschodí boli kancelárie a známa kaviareň Grand, kde sa schádzala bratislavská bohéma. Na druhom poschodí sídlil módny salón Gity Nemešovej a v horných podlažiach sa nachádzalo 64 dvojizbových a trojizbových bytov. Vybavenosť domu bola vtedy na vysokej úrovni a bývať u Manderlu si mohla dovoliť iba elita.
Budova bola neskôr skonfiškovaná na základe Benešových dekrétov a rodiny oboch majiteľov odišli zo Slovenska. Mäsiarstvo tu však bolo do roku 2008, dnes sú na prízemí fastfoody. Dodnes je však „mrakodrap“ symbolom Bratislavy a navždy mu zostalo meno po jeho majiteľovi.
Vrcholné dielo
Len o pár desiatok metrov ďalej, na Námestí SNP, navrhol Christian Ludwig Obchodný dom Brouk a Babka, dnes známy ako Dunaj. Výstavba trvala od apríla do augusta 1936 a patrí k vrcholným dielam funkcionalizmu na Slovensku. Unikátom bol už v čase dokončenia. Bola to totiž prvá budova v našej krajine, ktorá používala tzv. Crittalové kúrenie. Išlo o novú technológiu vykurovania z USA, kde vykurovacie telesá prechádzali stropom budovy.
Pre stavbu je charakteristický železobetónový skelet s voľným pôdorysom 26 x 19,5 m a vstupný priestor, ktorý je tvorený trojicou výkladných skríň – celosklenené oblé solitéry s kamenným soklom. Má sedem nadzemných a dve podzemné podlažia. Rozdelený bol na 35 oddelení rozprestierajúcich sa na rozlohe približne 1 700 štvorcových metrov. Dvojramenné schodisko a dva výťahy sú situované v ľavom rohu dispozície objektu.
Fasáda budovy je jednoduchá, obložená bledozeleným keramickým obkladom a členená horizontálnymi pásmi okien. Lemované sú oblými profilmi z nehrdzavejúcej ocele, čím dodali stavbe luxusnú jedinečnosť. Otvorenie obchodného domu spôsobilo 1. septembra 1936 rozruch. V tom čase to bolo vôbec prvé moderné nákupné centrum v Bratislave a stovky ľudí vonku čakali, aby sa dostali dovnútra.
V roku 1985 bola dokončená druhá budova obchodného domu, známa pod názvami Dom odievania či Dunaj 2. Navrhol ju významný architekt Ján Miroslav Bahna. Obchodný dom Dunaj je od roku 2000 národnou kultúrnou pamiatkou a je považovaný za vrcholné dielo Christiana Ludwiga.
Spojil modernu s konzervativizmom
Rodený Prešporčan navrhol v roku 1937 známy polyfunkčný objekt Café Regina, teda Ramharterov dom na Hurbanovom námestí. Boli tu ordinácie lekárov, byty, kaviareň a predajné priestory. Stavba bola súčasťou mestskej priekopy a jednou stranou do nej bola zasadená. Zároveň je na nároží zaoblená, má jednoduchú fasádu a na prvom poschodí francúzske okná.
Okrem toho navrhol aj množstvo rodinných domov v Bratislave. Napríklad rodinný dom riaditeľa Mussoniho na Bartoňovej ulici, rodinný dom F. Koleita na Karloveskej ceste s výhľadom na Dunaj, obytný dom K. Robinsona na Fándlyho ulici, rodinný dom M. Imhofa na Smetanovej či Mestskú vilu pani Novákovej na Mošovského. Ludwig pri ich navrhovaní riešil najmä svahovité pozemky. Vo svojich projektoch spájal ideu moderny s konzervativizmom a zachovaním tradičných hodnôt. Dispozíciu jednotlivých stavieb sa snažil prispôsobiť želaniu objednávateľov a pohodlnému životu.
Christian Ludwig bol spolu s rakúskou manželkou Susanne a štvorročným synom Christianom Ludwigom – dnes významným umelcom – nútený presťahovať sa do Rakúska. Usadili sa v Linzi, kde si otvoril vlastnú projekčnú kanceláriu, v ktorej pracoval na ríšskych diaľniciach, vodných dielach či priemyselných areáloch. Do rodnej Bratislavy sa už nikdy nevrátil. Zomrel 9. februára 1967 a jeho pozostatky boli takmer po 40 rokoch prevezené do Bratislavy a uložené do rodinnej krypty vedľa manželky a rodičov na Cintoríne pri Kozej bráne.
Napriek tomu, že výrazným spôsobom zmenil tvár Bratislavy, často sa naňho zabúda a zostal v tieni iných architektov, väčšinou verných jednému smeru. Christian Ludwig dokázal obratne spojiť modernu s konzervativizmom a právom tak patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov funkcionalizmu u nás.
