Kam najradšej chodíte behať v rámci Bratislavy?
Ako amatérsky bežec, ktorý behá len pre potešenie, najradšej chodím behať tam, kam nemusím ísť autom. Bývam v Starom Meste a nikam sa nepresúvam, rovno vybehnem najkratšou trasou k nábrežiu a potom smerom k mostu Lafranconi a naspäť. Párkrát som skúsil vybehnúť aj do prírody Horského parku alebo Koliby, ale rozhodne sa nedá povedať, že by tam bolo menej ľudí ako v meste, preto mám radšej nábrežie.
Ktoré sú podľa vás najvhodnejšie lokality pre bežcov?
Od iných bežcov som počul samé chvály na tartanové dráhy v Ružinove – okolo Štrkovca, v Parku Jama či na Nevädzovej, ale osobne to neviem potvrdiť ani vyvrátiť. Určite je výborná aj hrádza, najmä vďaka svojej dĺžke a atraktívnym výhľadom, ktoré bežcom a cyklistom ponúka.
Cítite sa pri behu Bratislavou bezpečne?
Pri behu Bratislavou sa cítim bezpečne, pokiaľ bežím po chodníkoch a iných cestách s obmedzeným pohybom osobných áut, ktorých však v našom hlavnom meste nie je až tak veľa. Dôsledne sa však vyvarujem najväčšiemu nebezpečiu pri behu v mestskom prostredí, ktorým sú slúchadlá s hlasno pustenou hudbou v ušiach.
Ako vnímate kvalitu chodníkov a infraštruktúry v Bratislave pre chodcov a bežcov? Narážate na bariéry ako stĺpy, verejné osvetlenie, prípadne pohodené kolobežky?
Pokiaľ nebežím vyslovene po bežeckej dráhe, stále sa pozerám pod nohy a dávam si pozor, kadiaľ bežím a čo je predo mnou. Samozrejme, všetci vieme, že chodníky v Bratislave sú plné všakovakých nástrah aj pri pešej chôdzi. Pri behu ich množstvo rapídne stúpa, oproti iným svetovým metropolám sa to nedá porovnať. V poslednom čase sú jedným z najväčších problémov elektrické zdieľané kolobežky, ktoré sú ako smeti, nachádzam ich pohodené naozaj všade a ľudia, ktorí ich využívajú, sú často bezohľadní.
Čo si môže človek všimnúť pri behu Bratislavou z hľadiska urbanizmu a architektúry?
Každý architekt by sa mal pozerať okolo seba, aj počas behania. Ja konkrétne veľmi rád sledujem fázy vývoja mesta a ich vplyv na mobilitu – či už pešiu, cyklistickú, automobilovú, hromadnú, alebo na možnosť športovania. Kľukaté, úzke uličky Starého Mesta samozrejme vylučujú skoro všetky z nich, neskôr budované mestské časti sú samozrejme priestrannejšie a vzdušnejšie, ale zase plné dopravy. Sídliská budované po vojne, resp. „za socíku“ sú podľa mňa na športovanie najvhodnejšie vzhľadom k ich uvoľnenému a vzdušnému urbanizmu s množstvom zelene a voľných plôch. Samozrejme, treba pochváliť aj novovybudované športoviská po celom meste.
Je Bratislava mesto pre bežcov, chodcov, cyklistov, prípadne šoférov osobných automobilov?
Podľa mňa je Bratislava mesto dimenzované a postavené pre autá, električky a trolejbusy. Iba vo výnimočných prípadoch natrafím na niečo, čo vyslovene uprednostňuje peších. Je pravda, že v minulosti sa pri plánovaní až tak nerátalo s bežcami ani cyklistami. Treba však povedať, že dnes sa našťastie situácia začína meniť a vidieť kroky, ktoré uprednostňujú peších pred automobilmi.
Beháte radšej na hrádzi, v obklopení prírody, prípadne na nábreží, alebo v urbánnom prostredí medzi domami?
Radšej behám v meste, mám rád život okolo seba, rád sa počas behu obzerám a zisťujem, kde je čo nové, kde sa čo stavia, rekonštruuje alebo opravuje. Postupne sa chystám zmeniť svoje tradičné bežecké trasy a spoznávať aj rôzne zákutia Bratislavy, ktoré som doteraz nepoznal a kam sa pri bežnej prechádzke nedostanete.
Dunaj je pre hlavné mesto veľkou pridanou hodnotou aj z hľadiska voľnočasových aktivít. Po ktorom z jeho brehov behávate radšej?
Radšej mám ľavý breh Dunaja, čím som bližšie k Starému Mestu a čím viac to okolo mňa žije, tým lepšie. Pravý breh sa vyznačuje pokojným, lesným prostredím, čo samozrejme môže niekomu vyhovovať viac, no nie je to nič pre mňa. Práve tu si môžu prísť na svoje tí, ktorí bez hudby v slúchadlách neprebehnú ani kilometer, ale stále si treba dávať pozor na cyklistov.
Ako vnímate pešiu zónu pri Dunaji, konkrétne oddelenie peších – a teda aj bežcov – od cyklotrasy iba horizontálnym značením na asfalte?
Oddeliť cyklistov od chodcov či bežcov je určite potrebné, ale na nábreží Dunaja v Bratislave je to aj o množstve. Počas teplých mesiacov je tu naozaj veľa ľudí a oddelenie nefunguje. Všetko je v konečnom dôsledku na zodpovednosti a ohľaduplnosti všetkých účastníkov, teda cyklistov, peších aj bežcov.
