Bratislava pôsobí na prvý pohľad ako zelené mesto, no nie každá zeleň, ktorú v ňom vidíme, má rovnakú hodnotu. Arborista Tomáš Fraňo vysvetľuje, prečo je dôležité rozlišovať medzi prirodzenou, náletovou a inváznou vegetáciou, ako niektoré stromy môžu mestu skôr škodiť než pomáhať a čo znamená kvalitná zeleň v praxi. Na príklade územia Nového Lida približuje, ako sa mení prístup k starostlivosti o mestské prostredie a akú podobu by mala mať zeleň budúcnosti v Bratislave.
V poslednom období sa často hovorí o kvalite mestskej zelene. Ako by ste stručne vysvetlili, čo znamená pojem „mestská zeleň“ a prečo je dôležitá pre život v meste?
Pojem mestská zeleň označuje všetky rastliny, stromy a trávnaté plochy, ktoré rastú v mestskom prostredí, teda v lokalite, ktorá pre nich nie je prirodzená. Na rozdiel od lesa či voľnej prírody musí zeleň v meste čeliť špecifickým podmienkam, ako je obmedzený prístup k vlahe a živinám, vyššie teploty, znečistenie či dlhé obdobia sucha. Mestská zeleň je však mimoriadne dôležitá, pretože zlepšuje kvalitu ovzdušia, znižuje teplotu v meste, zadržiava vodu, tlmí hluk a vytvára príjemné prostredie pre ľudí aj živočíchy.
Má verejnosť podľa vás dostatočné povedomie o tom, že nie každý priestor, ktorý pôsobí ako „zelená džungľa“ je v skutočnosti kvalitná a prospešná?
Verejnosť podľa môjho názoru nemá dostatočné povedomie o tom, že nie každý priestor, ktorý pôsobí ako zelená džungľa, je naozaj kvalitný a prospešný. Väčšina ľudí vníma zeleň veľmi jednoducho ako príjemný kontrast k betónu, asfaltu i panelovým domom. Stačí, že je priestor zelený a už pôsobí pozitívne. V skutočnosti však kvalita mestskej zelene závisí od viacerých faktorov, ako je druhové zloženie rastlín, ich zdravotný stav, schopnosť zadržiavať vodu, tieniť či podporovať biodiverzitu. Bežný obyvateľ mesta tieto súvislosti často nevníma, len vie, že mu je v parku príjemnejšie než na horúcom suchom námestí. Preto sa na zeleň pozerá skôr emočne a subjektívne, nie z odborného hľadiska. Každá zeleň má síce určitý prínos pre mikroklímu mesta, no len kvalitne udržiavaná a odborne navrhnutá, má dlhodobý a skutočne pozitívny vplyv na životné prostredie aj zdravie obyvateľov.
Na Novom Lide sa aktuálne pracuje na likvidácii pajaseňov. Môžete prosím vysvetliť, čo je to pajaseň a prečo sa považuje za inváznu drevinu?
Pajaseň je strom pôvodom z Číny, ktorý bol v minulosti dovezený do Európy ako exotická a zaujímavá drevina. Bol obľúbený už v časoch Franza Jozefa a prvá alej na viedenskom Ringu bola vysadená práve z pajaseňov. Strom pekne kvitne, rýchlo rastie a kedysi sa považoval za ozdobný druh, hoci v minulosti mal problém s prežívaním počas chladných zím. Postupom času, s otepľovaním a miernejšími zimami, sa mu však začalo dariť oveľa lepšie. V jeho veľkých súkvetiach vznikajú tisíce semien s veľmi dobrou klíčivosťou, ktoré vietor roznáša do okolia. Vďaka tomu sa pajaseň šíri mimoriadne rýchlo a začína vytláčať naše prirodzené domáce druhy. Okrem množstva semien má aj silnú schopnosť rozmnožovať sa koreňovými výmladkami, takže tam, kde sa uchytí jedno semienko, veľmi rýchlo vyrastie celá skupina mladých stromov. Práve pre túto schopnosť nekontrolovane sa šíriť a obsadzovať nové územia bol zaradený medzi invázne rastliny, ktoré spôsobujú viac škody ako úžitku.
Prečo je vhodné pajasene likvidovať?
Tam, kde sa pajaseň uchytí, dokáže v krátkom čase vytvoriť celé porasty, ktoré rýchlo zahlušujú našu pôvodnú zeleň a vytláčajú prirodzené druhy rastlín a stromov. Práve preto sa považuje za inváznu drevinu, teda takú, ktorá sa šíri nekontrolovane a narúša prirodzenú rovnováhu v prírode aj v mestskom prostredí. Jej odstraňovanie je dôležité, aby sa zabránilo ďalšiemu rozširovaniu a ochránila sa naša domáca zeleň, ktorá má pre životné prostredie aj vzhľad mesta oveľa väčší význam.
Ktoré ďalšie invázne alebo náletové dreviny sú v Bratislave problémom?
Ďalšou inváznou a náletovou drevinou, ktorá spôsobuje problémy v Bratislave popri pajaseňoch, je javorovec jaseňolistý, známy aj pod ľudovým názvom negundo. Správa sa veľmi podobne ako pajaseň, rýchlo rastie, dobre znáša mestské prostredie a ľahko sa šíri, preto ho nájdeme vo veľkom množstve najmä v Petržalke a Ružinove. Pred dvadsiatimi rokmi sa pritom oba druhy, pajaseň aj javorovec, bežne vysádzali v rámci sadových úprav a výsadby mestskej zelene, pretože sa považovali za odolné a nenáročné stromy vhodné do mesta. Dnes sa však ukazuje, že svojou schopnosťou rýchlo sa množiť a rozširovať vytláčajú pôvodné druhy a spôsobujú problémy pri správe zelene. Pri javorovci jaseňolistom existuje rozdiel medzi samčími a samičími rastlinami. Majiteľ pozemku je povinný odstrániť samičie jedince, ktoré tvoria semená a ďalej sa šíria, zatiaľ čo samčie môžu v intraviláne zostať.
Aké druhy stromov a zelene dnes na Novom Lide nájdeme? Aká je ich kvalita?
Na území Nového Lida musíme hovoriť o dvoch jasne odlišných typoch prostredia, ktoré sa líšia svojou skladbou zelene aj jej kvalitou. Prvou časťou je plocha pri Dunaji až po hrádzu, ktorá tvorí prirodzený lužný les. Ide o územie, ktoré zostane zachované v prírodnom charaktere. Neplánujú sa tu žiadne stavebné zásahy, maximálne úpravy smerujúce k tomu, aby sa z lesa stal lesopark s upravenými komunikáciami, lavičkami alebo menším cvičiskom. Tento priestor je zároveň súčasťou záplavového územia, čo vylučuje väčšie stavebné zásahy. Porasty tu tvoria najmä topole a vŕby, teda typické druhy mäkkého lužného lesa. Miestami sa vyskytujú aj javory a jasene, ktoré naznačujú prechod k tvrdšiemu lužnému lesu, avšak prevládajúcou zložkou sú práve topole. Druhou časťou je plocha za hrádzou, ktorá sa má v najbližších desaťročiach premeniť na novú mestskú štvrť. Tu je súčasná zeleň veľmi rôznorodá a zmiešaná. Čiastočne ide o pôvodné porasty, ktoré sa rozšírili ako náletové dreviny z okolitých lužných lesov.
Významnú časť tvoria záhradky, kde sa nachádzajú predovšetkým ovocné stromy, no aj rôzne druhy, ktoré si obyvatelia vysadili podľa vlastných preferencií, napríklad smreky, borovice či okrasné kríky. Okolie bývalého štadióna lemujú pyramidálne topole, ktoré boli vysadené pred desaťročiami ako vetrolamy, čo bolo v minulosti bežné riešenie v otvorených mestských častiach. Naproti tomu oblasť bývalej betonárky je prevažne zabetónovaná a zarastená pajaseňmi a inými pionierskymi druhmi, ktoré sa dokážu uchytiť aj v minimálnej vrstve substrátu. Celkovo možno povedať, že kvalita zelene na Novom Lide je veľmi nevyrovnaná. Kým pri Dunaji sa zachoval hodnotný lužný les s prirodzenou štruktúrou, za hrádzou ide prevažne o náletové a sekundárne porasty s množstvom inváznych druhov, ktoré prežívajú aj v zhoršených podmienkach a znižujú ekologickú hodnotu územia.
Na území Nového Lida sa v súčasnosti využívajú kozy, ktoré prirodzeným a šetrným spôsobom pomáhajú udržiavať a kultivovať miestne prostredie. Mohli by sa práve tieto zvieratá v budúcnosti stať účinným nástrojom v boji proti šíreniu pajaseňa?
Áno, kozy dokážu mladé výhonky pajaseňa ohryzávať a tým brániť ich rýchlemu rastu, takže do istej miery vedia porast udržiavať pod kontrolou. Nie je to však trvalé riešenie, pretože po ich odchode rastlina znovu obrastie a ešte viac sa zahustí. Kozy môžu pomôcť udržať pajaseň v neplodiacej forme, no na jeho úplné odstránenie nestačia.
Koľko inváznych drevín sa na Novom Lide aktuálne nachádza a aký je plán s nimi do budúcna?
Na území Nového Lida sa aktuálne nachádzajú stovky inváznych drevín, predovšetkým pajaseňov, ktoré sa postupne likvidujú podľa požiadaviek a odporúčaní Štátnej ochrany prírody SR. Presné číslo sa určuje len veľmi ťažko. Likvidácia prebieha tak, že sa stromy najskôr ošetria arboricídom alebo herbicídom, aby sa zabránilo opätovnému výmladku z pňa a koreňov po výrube. Až po ich odumretí nasleduje mechanické odstránenie. Ide o dlhodobý proces, pretože výskyt týchto drevín je rozsiahly a ich šírenie veľmi rýchle. Odhaduje sa, že na území sa nachádzajú stovky kusov pajaseňov a ďalších inváznych druhov, čo je však len zlomok pôvodnej vegetácie, ktorú postupne nahradí nová výsadba.
V rámci projektu Nové Lido sa plánuje vysadiť približne 1200 nových stromov – aké druhy by mali byť podľa vášho názoru použité?
Mali by byť vybrané tak, aby zvládli náročné podmienky mestského prostredia. Práve z tohto dôvodu je možné použiť aj druhy, ktoré nie sú pôvodné, pokiaľ sú odolné a dobre prispôsobené mestskému prostrediu. Ideálne by však bolo, keby išlo o dlhoveké a ekologicky hodnotné druhy, ako napríklad lipa, ktorá patrí medzi tradičné a odolné domáce dreviny.
Niektoré introdukované druhy, ako napríklad ginkgo, sú síce zaujímavé svojou odolnosťou a dlhovekosťou, no majú nižšiu ekologickú hodnotu, pretože na ne nie je naviazaných toľko druhov hmyzu a iných organizmov ako na naše pôvodné stromy, napríklad dub. Preto je dôležité voliť také druhy, ktoré nielen esteticky doplnia novú štvrť, ale prispejú aj k zachovaniu biodiverzity a prirodzenej rovnováhy. Pri finálnom výbere bude mať významnú úlohu aj urbanistické a architektonické hľadisko, kombinácia praktických, ekologických a estetických kritérií tak, aby nová zeleň pôsobila prirodzene a zároveň plnila svoju funkciu v mestskom prostredí.
Ako môže bežný človek rozlíšiť zdravú a kvalitnú zeleň od náletovej či inváznej a čo by ste odkázali obyvateľom, ktorí si myslia, že každý strom je dobrý strom?
Náletová zeleň sama osebe ešte neznamená nekvalitnú zeleň. V mnohých prípadoch ide o prirodzený proces, keď sa rastliny a stromy rozšíria samovoľne bez zásahu človeka, ako je to napríklad v lužných lesoch pri Dunaji. Takýto porast je prirodzený, má svoju hodnotu a vytvára živé a pestré prostredie. Naopak, invázna zeleň môže na prvý pohľad pôsobiť zdravo a esteticky, no pre svoje okolie býva nežiaduca. Má totiž schopnosť rýchlo sa šíriť, vytláčať pôvodné druhy a meniť charakter celého územia.
Typickými príkladmi sú pajaseň žliazkatý a javorovec jaseňolistý, ktoré sa v Bratislave rozšírili natoľko, že v niektorých úsekoch popri Dunaji prakticky úplne nahradili pôvodné druhy stromov. Na otázku, či „každý strom je dobrý strom“, možno odpovedať, že každý strom má svoj význam, napríklad pri znižovaní prašnosti, ochladzovaní mesta či filtrovaní vzduchu. No nie každý strom je vhodný pre svoje prostredie. Niektoré druhy môžu iné rastliny potláčať, decimovať alebo úplne vytlačiť, čím znižujú biodiverzitu a ekologickú hodnotu územia. Preto je dôležité pozerať sa na zeleň nielen očami človeka, ale aj z pohľadu rovnováhy ekosystému.
Javorovec jaseňolistý. Zdroj: Fyzickageografia.sk
Ako podľa vás vyzerá ideálna mestská zeleň budúcnosti?
Ideálna mestská zeleň budúcnosti by mala predstavovať harmonické prepojenie prírody a mesta. Mala by rešpektovať prirodzené procesy, podporovať pôvodné ekosystémy a využívať moderné prístupy k starostlivosti o rastliny. Dôležitá je jej rozmanitosť, odolnosť a schopnosť prispôsobiť sa zmenám klímy, suchu či znečisteniu, pričom si zachová estetickú aj ekologickú hodnotu. Takéto prostredie by malo tvoriť prepojenú sieť parkov, stromoradí, záhrad a zelených striech, ktoré umožnia prirodzený pohyb vody, vzduchu a živočíchov v rámci mesta. Vhodná je kombinácia domácich drevín s druhmi prispôsobenými na mestské podmienky, ktoré neohrozujú biodiverzitu. Zeleň budúcnosti má byť plnohodnotnou súčasťou urbanizmu, prispievať k lepšej mikroklíme, ponúkať priestor na oddych a kontakt s prírodou a zároveň vytvárať zdravé a udržateľné prostredie pre život.
