Akými princípmi sa riadime pri tvorbe mesta?

Keď sa tvorí nová mestská štvrť ako Nové Lido, nestačí len nakresliť, kde bude aký typ budovy. Treba myslieť aj na ich obsah – teda ľudí a aktivity, ktoré sa v nich, a v ich okolí, budú odohrávať. Kvalitný urbanizmus vopred uvažuje, nad tým, aký zážitok a skúsenosť z mesta a miesta bude človek mať, a akým spôsobom sa o ne bude deliť s ostatnými.

Aby sa ľudia správali slušne k prostrediu, v ktorom žijú, teda aj k Novému Lidu, mali by mestu a miestam v ňom rozumieť. Iba tak si k nemu vytvoria trvalý a osobný vzťah, ktorý ide ruka v ruke so sociálnou a ekologickou zodpovednosťou.

Ak má mesto v dnešnej dobe dobre fungovať, potrebuje pri rozvoji vychádzať z určitých dát, napríklad, koľko spotrebuje energie, vody, koľko sa v ňom pohybuje áut, aké je sociálne zloženie obyvateľov a podobne. Interpretáciou týchto dát sa dá porozumieť zložitým, no často neviditeľným procesom a javom na danom území a počítať s nimi pri tvorbe mesta. Preto budú Smart technológie súčasťou nového sociálneho a priestorového organizmu Nového Lida.

Nové Lido, ako centrálny mestský priestor, bude podliehať prísnym kritériám kvality. Iba premyslený urbanizmus, dômyselná architektúra a kvalitné materiály robia mesto atraktívnym a podnetným. Samozrejme, niekedy je veľmi ťažké presne pomenovať, prečo je niečo dobré a pekné. Kvalita priestoru Nového Lida preto musí vychádzať z otvorenej odbornej a spoločenskej debaty.

Charakter mesta sa nedá naplánovať na papieri, no môžu sa preň vytvoriť zdravé predpoklady. Identita územia nie je len o tom, čo sa v ňom nachádza, ale aj o vzťahu a asociáciách, ktoré si človek s daným miestom vytvorí. Nové Lido si už vedome, ale aj podvedome vytvára identitu, ktorú treba rozvíjať a podporovať.

Pestrosť v mierke a v ponuke tvorí základ dobre fungujúcej mestskej štruktúry. Scénickosť, kombinácia mierok, výhľady a priehľady vytvoria kontinuálnu mestskú scenériu Nového Lida, ktorá poskytne individuálny a spoločenský zážitok.

Mentálne vlastníctvo nie je niečo, čo sa dá naplánovať a regulovať. U ľudí využívajúcich priestor vzniká prirodzene. Vzťah k Novému Lidu si vytvoria, keď pochopia, prečo je navrhnuté tak, ako je a ako funguje.

Kvalitné mesto myslí na každého. Umožňuje, aby sa spoločnosť na jednom území sociálne premiešala a všetci mohli jeho priestor využívať bez rozdielu. Inklúzia vytvára spoločenskú rovnováhu, podporuje komunikáciu medzi ľuďmi a vedie ich k občianskej zodpovednosti.

Aby boli ľudia v Novom Lide spokojní, treba im niektoré priestory nechať na spontánnu interpretáciu. Prídu a vytvoria si to, čo potrebujú, podľa seba, nie podľa výkresov. Tu je dôležité nájsť rovnováhu medzi reguláciou a voľnosťou. Aj samotní užívatelia si musia uvedomiť, že k slobode využitia priestoru patrí aj zodpovednosť zaň.

Je to jedna z najväčších výziev urbanizmu, pretože mesto ako celok nie je statické. Neustále sa vyvíja a rastie, čo je jeho prirodzená vlastnosť. Na druhej strane, to, čo sa vybuduje, ostáva na dlhý čas.

Dokonalá plánovaná regulácia je nedosiahnuteľná, pretože podmienky, z ktorých vychádza, sa vždy po čase zmenia. Aby bolo možné navrhnúť územie schopné prispôsobovať sa novým podmienkam, treba nájsť rovnováhu medzi tým, čo bude v Novom Lide pevne dané a čo bude možné meniť v závislosti na meniacich sa potrebách užívateľov priestoru.

Nové Lido umožní ľuďom žiť v interakcii, nie v izolácii. Znakom mestskosti je napríklad ruch, mnohofunkčnosť, blízkosť, identita, rôznorodosť a krása.

Hustota sama o sebe však nie je ani pozitívnym, ani negatívnym javom a nevyjadruje priestorovú a spoločenskú hodnotu územia – hoci v spoločnosti prevláda názor, že čím je mesto hustejšie, tým horšie sa v ňom žije. Kvalitná architektúra a urbanizmus však vedia pracovať s rôznou hustotou a pritom dokážu prinášať fungujúce riešenia. Husté mesto na menšej ploche je efektívne, ekologické, podporuje mobilitu namiesto sťahovania do preťažených predmestí. Namiesto vytláčania ľudí smerom von sa Nové Lido snaží vyplniť „biele miesta” vo vnútornej štruktúre mesta.

Verejný priestor v Novom Lide sa nebude riadiť filozofiou „kto si priplatí, dostane niečo lepšie”, ale spoločenským významom priestoru. Jeho kvalita sa bude líšiť podľa toho, či pôjde o hlavné námestia, alebo o ulicu medzi blokmi domov. Verejný priestor by nemal byť zahltený komerčnými aktivitami, ale mal by byť rôznorodý, aby si každý obyvateľ mohol nájsť kútik, ktorý mu bude blízky.

Mobilita je nové chápanie dopravy. Znamená to mať možnosť zvoliť si kombináciu viacerých spôsobov presunu v meste. Chodci, cyklisti aj motoristi sa v rámci Nového Lida budú môcť presúvať z miesta na miesto, tak, aby si neprekážali a neobmedzovali sa. Zároveň ich bude lákať uprednostnenie MHD pred individuálnou prepravou autom.