Zeleň v mestskom prostredí zohráva dôležitú úlohu v zabezpečovaní kvalitného života pre jeho obyvateľov. Stromy, kríky či lúky nemajú iba estetickú a environmentálnu funkciu, sú významné aj zo sociálneho a ekonomického hľadiska. Jednou z priorít plánovačov moderných štvrtí a miest je tvorba zelených priestorov, ktoré vytvárajú miesto na sociálne interakcie.
Funkcie zelene v mestskom prostredí
Podľa krajinného architekta Petra Pasečného z ateliéru 2ka landscape and urban architects súvisí environmentálna funkcia zelene s prostriedkami, ktoré na tvorbu priestoru využívame. „Patria medzi ne stromy, kry a byliny, ktoré poskytujú benefity pre ľudí aj živočíchy. Okrem tvorby kyslíka je dôležité prirodzené ochladzovanie prostredia a zadržiavanie zrážok,“ vysvetľuje architekt, ktorý sa podieľal na parkoch a zelených plochách v bratislavských štvrtiach Zuckermandel, Eurovea City či Nové Nivy.
Ekonomický rozmer zelene môže byť na prvý pohľad nepriamy, no je nezanedbateľný. „Vytvárame pracovné príležitosti pri údržbe a naše diela často zvyšujú hodnotu okolitých nehnuteľností alebo podporujú turizmus. Vegetačné strechy alebo steny prispievajú k znižovaniu nákladov na chladenie či vykurovanie objektov, čo predstavuje ekonomický benefit,“ pokračuje.
Ako sa plánuje zelená štvrť?
Pri návrhoch zelených plôch v meste je prioritou dostupnosť priestoru. Dôležité sú vzrastlé stromy poskytujúce tieň, spevnené plochy a mobiliár ako herné prvky a osvetlenie. Čoraz populárnejšie sú aj moderné prírodné riešenia zvyšujúce biodiverzitu.
„Menej formálny vzhľad s voľnými okrajmi a extenzívnejšou údržbou namiesto takzvaných golfových trávnikov sú stále častejšie. Na túto ‚divokejšiu‘ formu si však musia zvyknúť aj naši klienti, ale aj užívatelia. Tento návrat k prirodzenému musíme nájsť ako spoločnosť,“ vysvetľuje architekt.
Verejnosť ani architekti si podľa neho často neuvedomujú, že pri stromoch je veľmi dôležité venovať sa tomu, čo nie je viditeľné na prvý pohľad. „Efektívna výsadba v meste vyžaduje dostatočný priestor pre korene. Málokto si vie predstaviť, že dostatočný minimálny priestor je veľký zhruba ako polovica lodného kontajnera alebo veľká dodávka.“ V modernej zelenej štvrti je takisto dôležitý dôraz na kvalitné materiály ako prírodné kamenné dlažby, drevené časti mobiliáru a herné prvky z dreva z regiónu.
„Podstatné pre budúcnosť je v čo najväčšej miere využívať nezastavaný terén pre výsadby. Ďalej je dôležité poctivo dodržiavať technológiu výsadby, v sídlach vysádzať také druhy stromov, ktoré sú schopné vydržať náročné podmienky, a najmä chrániť existujúcu hodnotnú zeleň. Verím, že prirodzenejší charakter príde časom do módy, keď objavíme krásu v našej prírode, ktorá je naším skrytým pokladom,“ dodáva Peter Pasečný.
Biodiverzita v mestských častiach
Biodiverzita, teda rozmanitosť živočíšnych a rastlinných druhov, je dôležitá nielen vo voľnej prírode, ale aj v mestách. „Vplyvom pretvárania krajinnej štruktúry, rozširovania poľnohospodárskych plôch či ľudských sídel, a v neposlednom rade zmena klímy spôsobili, že organizmy doposiaľ žijúce v prírode hľadajú útočisko v mestách,“ vysvetľuje Mgr. Adrián Purkart, PhD., vedecký pracovník na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
Mestá ako Bratislava podľa neho môžu fungovať ako útočisko biodiverzity, čo jeho obyvateľov tlačí do vyššej spoločenskej zodpovednosti. „Mesto poskytuje útočisko rôznym druhom, ktoré tu nájdu lepšie podmienky než v intenzívne obhospodarovanej krajine.“ Taktiež zdôrazňuje, že Bratislava je špecifická aj preto, že cez ňu a okolie prechádza viacero významných migračných trás organizmov.
Podpora rozmanitosti organizmov v mestách
Podpora biodiverzity začína jej poznaním. Pri každom väčšom projekte je dôležité posúdenie odborníkmi, ktorí zhodnotia aktuálny stav prírodných pomerov v zasiahnutom území. Návrh riešení, ktoré zmiernia vplyvy ľudských zásahov na život v lokalite, je kľúčový. „Ak sa rozhodnete vybudovať park pre biodiverzitu, je dôležité, aby bol formou biokoridorov prepojený aj s inými podobnými územnými prvkami v meste,“ hovorí Adrián Purkart.
V mestskej zeleni záleží na udržaní pestrej mozaiky vegetácie. Namiesto jedného druhu dreviny by mali byť prítomné rôzne pôvodné druhy v rozličnej vekovej skladbe. Podpora biodiverzity môže zahŕňať aj menej formálne opatrenia, ako je ponechanie mŕtveho dreva v krajine alebo mozaikové kosenie, ktoré umožňuje hmyzu a iným živočíchom prežiť kosbu.
Pre budúcnosť je kľúčová voda
Podľa Adriána Purkarta bude jedným z najdôležitejších kritérií ekologickej mestotvorby využívanie zrážkovej vody. „Ako ľudstvo čelíme čoraz väčšej disproporcii v rozložení zrážok v čase aj priestore. Kým my ľudia si v prípade dvojmesačného sucha môžeme napustiť z vodovodu pohár vody, ostatná biodiverzita také možnosti nemá,“ pokračuje.
Kľúčom k prežitiu v najbližších dekádach preto bude podľa neho umné hospodárenie s vodou, jej zachytávanie a následne efektívne využívanie. Kým v mnohých krajinách už ide o štandard, na Slovensku túto filozofiu zatiaľ len začíname naplno objavovať. „Veľa iných možností nemáme. S prírodou totiž nemôžeme bojovať, napokon sme jej súčasťou,“ uzatvára expert.
