Málokto by chcel žiť v meste bez dostatku kvalitnej zelene. Stromy plnia dôležitú úlohu a to nielen estetickú, ale najmä ekologickú, čistiacu a s globálnym otepľovaním rastie dôležitosť ich schopnosti ochladzovať vzduch. Hoci Bratislava je zelené mesto, vzhľadom na polohu na úpätí Malých Karpát je veľa zelene na okraji urbanizovanej oblasti. Stromy sú v meste dôležité aj priamo v rezidenčných a verejných priestoroch, pretože tam ich benefity pocítia obyvatelia najviac.
Zeleň môže prilákať zamestnávateľov
Mestá aj bez plánovania po generácie skrášľovali parčíky, stromoradia a kvetinové výsadby. Bezprostrednou súčasťou miest v našich končinách boli aj ovocné sady, vinohrady a záhrady. Aj Petržalka má bohatú tradíciu pestovania marhúľ, v časoch samostatnej obce boli jej obyvatelia známi kvalitou a množstvom produkcie tohto ovocia nielen v Bratislave, ale po celom Slovensku.
„Zelená infraštruktúra v mestách má mnoho pozitívnych vplyvov na životné prostredie a prenesene i na obyvateľov miest,“ vysvetľuje krajinný architekt Peter Pasečný. „Okrem environmentálnych vplyvov, akými sú zlepšovanie kvality ovzdušia, tým, že pohlcujú škodlivé látky, prach, zvyšujú vzdušnú vlhkosť, znižujú teplotu sú dôležité aj ekonomické vplyvy, kde vegetačné plochy nepriamo zvyšujú hodnotu okolia a priamo podporujú zamestnanosť.“
Zeleň v meste má teda vplyv na takmer všetky aspekty jeho fungovania a aktéri mestotvorby v moderných metropolách si uvedomujú, že pri plánovaní rozvoja je priestor pre stromy či vegetáciu kľúčový pre kvalitný život v meste. Preto čoraz viac pristupujú ku kreatívnym riešeniam ako zelené fasády či strechy.
Stromová škôlka ako zdroj zelene
Petržalka patrí napriek svojej povesti „betónovej džungle“ medzi najzelenšie mestské časti Bratislavy. Vďačí za to lužným lesom v povodí Dunaja, najväčšiemu parku v strednej Európe Sadu Janka Kráľa aj množstvu zelene na sídliskách. Potenciál pre šport a rekreáciu má aj zelený pás medzi Dunajom a hrádzou, na ktorý nadväzuje chránené územie Soví les.
Na druhej strane hrádze na území Nového Lida rastú budúce pľúca nových štvrtí v nedávno založenej stromovej škôlke, ktorá dopĺňa komunitnú záhradu a jej rastúci marhuľový sad. Zeleninové záhony, ovocné stromy a lúku v záhrade doplnilo 120 sadeníc stromov platanu javorlistého, javora mliečneho, javora horského a kríkov rôznych druhov.
„Na rozdiel od západnej Európy, v slovenských podmienkach to nie je štát či mesto, ale súkromní investori, ktorí majú najzásadnejší podiel na rozvoji infraštruktúry mesta. Zeleň patrí medzi dôležité faktory, ktoré musí developer zohľadniť,“ hovorí Martin Stohl, ESG manažér spoločnosti J&T Real Estate (JTRE), ktorá stromovú škôlku založila. Dreviny v nej má v pláne využiť do svojich developerských projektov v Bratislave.
Kľúčové sú domáce dreviny
JTRE je prvým developerom v Bratislave s vlastnou stromovou škôlkou. Druhy zelene boli vyselektované za pomoci odborníkov, pričom dôraz bol kladený na lokálnosť. „V závislosti od typológie daného územia preferujeme buď domáce alebo introdukované dreviny, ktoré sú však rokmi overené. Biodiverzita v zelených plochách je dôležitá pre podporu miestnej fauny a flóry a udržanie ekologických systémov,“ zdôrazňuje Peter Pasečný, ktorý participoval na ich výbere.
Stromy s väčšou korunou a listami zachytávajú väčšie množstvo prachu a emisií z ovzdušia, lepšie regulujú vlhkosť ovzdušia odparovaním, v lete tienia a zabraňujú prehrievaniu a naopak v zime, keď lístie opadne, nebránia preslneniu okolitých budov.
„Zároveň by mal byť výber pestrý a odborne ‚namiešaný‘ tak, aby podporoval biodiverzitu, poskytoval dobré prostredie pre hmyz, predovšetkým opeľovače, ako aj útulok a potravu pre vtáctvo či ďalšiu faunu,“ vysvetľuje kritériá selekcie Martin Stohl. Okrem stromovej škôlky na Novom Lide pribudli aj včelí úľ a hmyzí hotel, ktoré takisto zlepšujú podmienky pre živočíchy a hmyz.
Nové Lido – kandidát prestížnej certifikácie
Udržateľnosť projektov z hľadiska vplyvu na životné prostredie, ako aj sociálne a ekonomické vplyvy, hodnotí viacero medzinárodných organizácií. Jedným z najznámejších systémov je certifikácia BREEAM, ktorú spravuje britská organizácia BRE. Zohľadňuje rozsah a dôležitosť projektu, jeho multifunkčnosť a možnosť jeho dotvárania a optimalizácie.
Podľa Martina Stohla je budúca štvrť Nové Lido ideálnym kandidátom na získanie tejto certifikácie. „Hodnotí sa napríklad schopnosť zelene zadržiavať a postupne uvoľňovať dažďovú vodu a medzi požiadavkami je aj kvalitná ekologická údržba zelene, bez toxických pesticídov a herbicídov,“ pokračuje.
Moderné trendy a ekologické inšpirácie z iných svetových metropol ukazujú, že budúcnosť života v meste je v multifunkčných zmiešaných štvrtiach, ktoré kladú dôraz na ekológiu a inovatívne riešenia, ako minimalizovať uhlíkovú stopu jej obyvateľov. Nové Lido má ambíciu byť takouto štvrťou a stromová škôlka je iba ďalším z krokov, ktoré to dokazujú.
